2 predvolebné plagáty okolo roku 1925-1930

Predám obraz – Paradajkový jarmok (Paradicsomvásár) – Autor: PETERDI Gábor / Rok: 1930 / Technika: Olej na plátne / Typ diela: Výtvarné umenie / Rozmery obrazu v ráme: 56 x 66 cm / Rozmery plátna: 41 x 51 cm / Značené: Značené vľavo hore "Peterdi Gábor", vpravo hore "1930" / Značenie na zadnej strane: RAZÍTKO – Friedrich Ast, pozlacovač – Vergolder – Aranyozó, Bilder und Rahmen-Handlung, Bratislava (Pressburg), Promenade 22. Diela tohto autora sa nachádzajú v zbierkach významných svetových galérií! V prípade záujmu a po vzájomnej dohode môžem na dielo dať vystaviť znalecký posudok. Vystavené: Ernst Múzeum, Budapešť, október 1930 Výstava maliarov Csontváry Kosztka Tivadar, Fenyő György, Kirchner Jenő, Peterdi Gábor – položka 73, sála 4, obraz 73. Toto je jeden z mála stále existujúcich obrazov z úplne prvej Peterdiho výstavy. Autor mal vtedy 15 rokov a na jej základe získal prestížnu Rímsku cenu (Prix de Rome). Z Ríma presídlil do Paríža a odtiaľ v roku 1939 do USA, kde pôsobil zbytok svojho života.

Jozef Martinek - Pred kostolom 1930 Pred kostolom. , 1930 Akvarel na papieri. 26 x 39 cm. Značené vľavo dole ""Martinek 1930"" nový rám

Eugen Krón - V huti (1930) okolo 1930, lept, 42 x29 cm, sign. PD, rámované dvorecky@ Eugen Krón sa narodil 1. 5. 1882 v Sobranciach pri Michalovciach, zomrel 7. 1. 1974 v Budapešti. Vyučil sa za kresliča v litografickom závode. 1911-12 navštevoval večerné kurzy kreslenia na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Zemplényi, Olgyai). Cez letné prázdniny pobyty v maliarskej kolónii v Nagybányi. 1919-27 pôsobil v Košiciach, kde založil súkromnú grafickú a kresliarsku školu, ktorá na pôde múzea úspešne jestvovala v rokoch 1921 – 1928. Medzi jej najvýznamnejších žiakov patria K. Sokol, Ľ. Feld, J. Jakoby, B. Kontuly, J. Collinásy, I. Oravecz a J. Fa- bini. Krónova škola a múzeum sa stali miestom intenzívneho intelektuálneho a umeleckého ruchu. Prednášali tu významné avantgardné osobnosti, ako O. Jászi, I. Máca, L. Kassák, L. Moholy-Nagy či B. Bartók. 1927-45 pôsobil v Miláne, 1945-56 pracovník Ústavu pre taliansko-maďarské styky v Ríme, od 1956 v Budapešti. Od 1944 člen talianskej komunistickej strany. Okrem maľby, kresby a grafiky sa venoval i úžitkovej grafike (plagát).

GROSS Hugo (1894 – 1971) Hugo Gross sa narodil sa v roku 1894 vo Svinnej. Po prvej svetovej vojne sa cestou z Francúzska zastavil v Mníchove, kde navštevoval súkromnú výtvarnú akadémiu a významné obrazárne. Ďalšie roky trávil v Prahe na umeleckopriemyslovej škole, na Akadémii výtvarných umení v Drážďanoch (1922- 1924) a vo Viedni (1924 – 1925). V roku 1925 sa usadil v Trenčíne, kde s výnimkou rokov 1944 – 1945 žil až do svojej smrti v roku 1971. Autor bol v podstate zástancom konzervatívnych akademických názorov v dokumentárnej precíznosti a technickej disciplinovanosti výtvarného prejavu. Gugo Gross ako obdivovateľ impresionizmu a pointilizmu sa o podobnú výtvarnú techniku pokúsil aj vo svojich krajinomaľbách. Tie sú poznamenané hlbokým zážitkom, ktorý prezrádza silnú citovosť a nostalgickú náladovosť. Časté sú obrazy močarísk a sihotí pri rieke Váh. Vo figurálnych prácach Gross vedel zobraziť bezmenných hrdinov trenčianskej proletárskej society a periférie. Veľa miesta v jeho rozsiahlej tvorbe zaberajú mestské veduty. Cena v galerii: 900 € Na predaj za 700. € Olej na płatne, rozmery: 75,5x65 Signovane v prave dole: H. Gross

Jozef Cincík - Sedliaci okolo 1930, olej na plátne v pôvodnom ráme, 65 x 45 cm, nesignované, vzadu poznámka ceruzkou o autorstve. Autorove diela nie sú bežne dostupné na trhu s umením, no nepochybne ide o autorské kvalitné umelecké dielo. Cena: 1200 eur Jozef G. Cincík (1909 Clopodia, Rumunsko - 1992 Mahoning Township, Pensylvánia, USA) bol slovenský maliar, sochár, grafik, scénograf a historik umenia. Od roku 1933 pôsobil ako tajomník Výtvarného odboru Matice slovenskej a tiež ako riaditeľ Štátneho pamiatkového úradu pre stredné Slovensko v Martine. V tejto pozícii sa zoznámil s mnohými slovenskými umelcami (najmä maliarmi; jeho blízkym priateľom bol napr. Martin Benka). Podieľal sa na vytvorení Galérie slovenského výtvarného umenia, otvorenej 25. novembra 1933 v novej budove Slovenského národného múzea v Martine. Na prelome rokov 1935 a 1936 sa spolu s Karolom Plickom, Jozefom Cígerom-Hronským a Konštantínom Čulenom zúčastnil na osemmesačnej ceste do centier slovenskej menšiny v USA. Cincík sa postaral najmä o inštaláciu výstav a administratívu spojenú s výletom. Od polovice 30. rokov písal v početných periodikách o dejinách staršieho a moderného slovenského umenia, o histórii a archeológii. Bol autorom viacerých výtvarných monografií a aktívne sa venoval umeniu (najmä maľbe a grafike). V marci 1945 Cincík s ďalšími predstaviteľmi kultúry vojnovej Slovenskej republiky emigroval najskôr do Rakúska, potom do Bavorska a v októbri 1945 do Talianska. Od roku 1946 žil a tvoril v USA, učil na St Beda´s College a pôsobil aj ako výtvarník a grafik (maľoval niekoľko kostolov v USA). Vo voľnom čase skúmal osudy francúzskeho vojaka a účastníka americkej vojny za nezávislosť USA Jána Ladislava Polereckého. Na sklonku života pracoval ako katalogizátor pre Verejnú knižnicu v Clevelande. dvorecky@

Jozef Cincík - Sedliaci okolo 1930, olej na plátne v pôvodnom ráme, 65 x 45 cm, nesignované, vzadu poznámka ceruzkou o autorstve. Autorove diela nie sú bežne dostupné na trhu s umením, no nepochybne ide o autorské kvalitné umelecké dielo. Cena: 1200 eur Jozef G. Cincík (1909 Clopodia, Rumunsko - 1992 Mahoning Township, Pensylvánia, USA) bol slovenský maliar, sochár, grafik, scénograf a historik umenia. Od roku 1933 pôsobil ako tajomník Výtvarného odboru Matice slovenskej a tiež ako riaditeľ Štátneho pamiatkového úradu pre stredné Slovensko v Martine. V tejto pozícii sa zoznámil s mnohými slovenskými umelcami (najmä maliarmi; jeho blízkym priateľom bol napr. Martin Benka). Podieľal sa na vytvorení Galérie slovenského výtvarného umenia, otvorenej 25. novembra 1933 v novej budove Slovenského národného múzea v Martine. Na prelome rokov 1935 a 1936 sa spolu s Karolom Plickom, Jozefom Cígerom-Hronským a Konštantínom Čulenom zúčastnil na osemmesačnej ceste do centier slovenskej menšiny v USA. Cincík sa postaral najmä o inštaláciu výstav a administratívu spojenú s výletom. Od polovice 30. rokov písal v početných periodikách o dejinách staršieho a moderného slovenského umenia, o histórii a archeológii. Bol autorom viacerých výtvarných monografií a aktívne sa venoval umeniu (najmä maľbe a grafike). V marci 1945 Cincík s ďalšími predstaviteľmi kultúry vojnovej Slovenskej republiky emigroval najskôr do Rakúska, potom do Bavorska a v októbri 1945 do Talianska. Od roku 1946 žil a tvoril v USA, učil na St Beda´s College a pôsobil aj ako výtvarník a grafik (maľoval niekoľko kostolov v USA). Vo voľnom čase skúmal osudy francúzskeho vojaka a účastníka americkej vojny za nezávislosť USA Jána Ladislava Polereckého. Na sklonku života pracoval ako katalogizátor pre Verejnú knižnicu v Clevelande. dvorecky@