RÍM CISÁR GALIENUS

CISÁR GALIENUS 253-260 n.l. ANTONINIANUS 1 ... 30 Eur ANTONINIANUS 2 ... 32 Eur ANTONINIANUS 3 ... 28 Eur

CISÁR GALIENUS 253-260 n.l. ANTONINIANUS 1 ... 30 Eur rezervované ANTONINIANUS 2 ... 32 Eur ANTONINIANUS 3 ... 28 Eur

CISÁR GALIENUS 253-260 n.l. ANTONINIANUS 1 ... 30 Eur REZERVOVANÉ ANTONINIANUS 2 ... 32 Eur ANTONINIANUS 3 ... 28 Eur

CISÁR GALIENUS 253-260 n.l. ANTONINIANUS 1 ... 30 Eur ANTONINIANUS 2 ... 32 Eur ANTONINIANUS 3 ... 28 Eur

známa postava z filmu Gladiátor, syn Marca Aurélia (pôvodne Lucius Aelius Aurelius Commodus) (* 31. august 161 – † 31. december 192) bol rímsky cisár, ktorý vládol od roku 180 do 192 n.l. Často je považovaný za jedného z najhorších rímskych cisárov a jeho vláda ukončila éru „piatich dobrých cisárov“. Bol synom Marca Aurelia a podarilo sa mu udržať v zahraničí dostatočnú autoritu k Rímu. Správal sa však výstredne a dával sa zobrazovať ako Herkules a vyhlásil sa za boha ako Caligula, zaviedol teror podobný hrôzovláde Domiciána. Bol posledným cisárom z rodu Antóninovcov. Pôvod Commodus bol synom Marca Aurelia a jeho ženy Faustíny Mladšej, dcéry cisára Antonina Pia. Z otcovej strany bol potomkom slávneho generála a triumvira, caesarovho rivala, Gnaea Pompeia. Z matkinej strany bol Commodus potomkom aj významných cisárov Traiana a Hadriana. Commodovi predkovia teda pochádzali z Hispánií a Galií, no zo všetkých strán mal taliansky pôvod. Život cisára Commodus sa spolu s otcom zúčastňoval na vojenských ťaženiach v Germánií, ale podľa všetkého tu bol iba k poslušnosti k otcovi, nakoľko ho bavil hýrivý život v Ríme. Spolu s otcom vládol v hodnosti caesara. Po Marcovej smrti si hľadal zámienku pre návrat do Ríma, pred otcovými priateľmi predstieral že smúti po vlasti, no tí ho odhovorili. Neskôr sa však rozhodol definitívne odísť, dokonca zaplatil porazeným Germánom veľa peňazí, len aby prestali bojovať, čo mnohí videli ako zradu Marca, ktorý vytrvalo bojoval o založenie nových provincií za Dunajom. Skutočne boli Germáni skoro úplne zničení a len málo by chýbalo k ich definitívnej kapitulácii, keby Commodus zotrval v bojoch. Tak sa teda cisár vrátil do Ríma a postupne si zvykal na zhýralý a nemravný život, ale ešte stále choval aspoň predstieranú úctu k otcovým priateľom. Proti Commodovi sa však konali viaceré sprisahania. Prvé urobila jeho sestra Lucilla, ktorá nezniesla, že sa jej brat oženil a tak prišla o výsady cisárovnej. Najala teda vraha, ktorý mal Commoda pri vstupe do amfiteátra prebodnúť dýkou, no nestihol to a vraha zajali. Cisár po výsluchu dal zabiť sprisahancov aj sestru Lucillu. Zahubil aj mnoho senátorov, ktorí sa mali na incidente podieľať a od vtedy prenasledoval senát. Zlomom v jeho živote však bolo aj nasledujúce sprisahanie vedené prefektom prétoriánov, Perennisom. Tigidius Perennis bol veľmi vplyvný a ctižiadostivý muž a huckal cisára k vraždám. O jeho zámeroch varoval Commoda v amfiteátri istý človek, ktorý čakal za túto informáciu odmenu, no Perennis ho dal upáliť v aréne a ani cisár tomu nedával za pravdu. To sa ale zmenilo, keď sa cisárovi do rúk dostali mince s Perennisovým portrétom. Commodus dal okamžite prefekta popraviť, ale musel sa zbaviť aj jeho synov, ktorí boli v Panónií a vedeli o sprisahaní. Pod zámienkou, že im chce darovať dôležité posty, ich dal zavolať do Ríma, pričom poslal aj Perennisov prsteň, ako znak, že ich volá aj otec. Keď však prišli na územie Itálie, boli popravení.

Antické mince Rím AE Follis Helena Augusta 324-330 3g 16 Eur Rím-cisárstvo Denár Antonius Pius 138-161 2,7g striebro 22 Eur Rím-cisárstvo Constantín I. 306-337 3,03g 10 Eur Rím-cisárstvo Follis Licinius I. 308-324 2,84g 12 Eur Grécko Phrýgia Apameia 88-40 p.n.l. 4,4g 12 Eur PREDANÁ