Rudolf Uher (1913-1987): súbor 2 grafík
Kategória:
Umelecké predmety
Názov: Brána I
Rok: 1982
Technika: serigrafia na papieri, číslované 19/50
Rozmery tlačenej plochy: 18 x 29,5 cm, veľkosť papiera: 30 x 43 cm
Značené: vpravo dole "R. Uher"
Názov: Plastika pre betón 1.
Rok: 1982
Technika: serigrafia na papieri, číslované 19/50
Rozmery tlačenej plochy: 22 x 22 cm, veľkosť papiera: 43 x 30 cm
Značené: vpravo dole "R. Uher"
Cena za kus 110 eur, spolu ako súbor 200 eur
Rudolf Uher je vnímaný ako výnimočný a osobitý sochár, ktorý dvakrát, t. j. v 40-tych a 60-tych rokoch 20. storočia, novým spôsobom formuloval principiálny vývoj slovenského moderného sochárstva. R. Uher posunul slovenské chápanie sochárskeho tvaru od klasickej moderny k neomoderne. V 40-tych rokoch R. Uher rozvinul sochársky program archetypu, pratvaru, univerzálneho stvárnenia. Vo svojej sochárskej tvorbe zjednodušoval a zovšeobecňoval tvarový typ, ktorý vyjadroval napr. vo forme anonymných hláv, lyrických torz a figúr v pohybe. Svoje sochy vytváral najmä v sadre, kameni a dreve. V 50-tych rokoch dočasne podľahol metóde tvorby socialistického realizmu, ale už koncom 50-tych rokov sa vracia k pôvodným východiskám svojej tvorby. Od začiatku 60-tych rokov, v období svojho tvorivého vzopätia, R. Uher rozvíjal vlastný výklad minimalizmu, v ktorom spojil základný geometrický modul a náznakovosť geometrického tvaru s rukopisnou expresívnosťou – raz vo forme agresívneho gesta, inokedy s poetikou. Pri tvorbe svojich sôch razantne odstraňoval hranice medzi figuratívnym a nefiguratívnym prístupom k sochárskemu tvaru. V 60-tych rokoch nanovo definoval nefiguratívnu sochu, vytvoril veľký abstraktný tvar. Nefiguratívne archetypy povýšil na všeľudské, nadčasové znaky a symboly. Uher stvárňoval svet aj prírodu vcelku, synteticky a intuitívne. Vytvoril syntézu geometrického tvaroslovia spojeného s monumentálnym vyjadrením. V počiatkoch svojej tvorby Uher pracoval najmä so sadrou, kameňom a drevom, niektoré sadrové plastiky boli s časovým posunom odlievané do bronzu. V 60-tych rokoch rozvíjal svoj program novátorským využitím zváraného železa. Jeho obľúbeným materiálom bolo drevo. Po svojej chorobe v 70-tych a 80-tych rokoch vo svojej tvorbe využíval pálenú a glazovanú hlinu. Niektoré takto spracované diela boli následne odliate do bronzu.
Rok: 1982
Technika: serigrafia na papieri, číslované 19/50
Rozmery tlačenej plochy: 18 x 29,5 cm, veľkosť papiera: 30 x 43 cm
Značené: vpravo dole "R. Uher"
Názov: Plastika pre betón 1.
Rok: 1982
Technika: serigrafia na papieri, číslované 19/50
Rozmery tlačenej plochy: 22 x 22 cm, veľkosť papiera: 43 x 30 cm
Značené: vpravo dole "R. Uher"
Cena za kus 110 eur, spolu ako súbor 200 eur
Rudolf Uher je vnímaný ako výnimočný a osobitý sochár, ktorý dvakrát, t. j. v 40-tych a 60-tych rokoch 20. storočia, novým spôsobom formuloval principiálny vývoj slovenského moderného sochárstva. R. Uher posunul slovenské chápanie sochárskeho tvaru od klasickej moderny k neomoderne. V 40-tych rokoch R. Uher rozvinul sochársky program archetypu, pratvaru, univerzálneho stvárnenia. Vo svojej sochárskej tvorbe zjednodušoval a zovšeobecňoval tvarový typ, ktorý vyjadroval napr. vo forme anonymných hláv, lyrických torz a figúr v pohybe. Svoje sochy vytváral najmä v sadre, kameni a dreve. V 50-tych rokoch dočasne podľahol metóde tvorby socialistického realizmu, ale už koncom 50-tych rokov sa vracia k pôvodným východiskám svojej tvorby. Od začiatku 60-tych rokov, v období svojho tvorivého vzopätia, R. Uher rozvíjal vlastný výklad minimalizmu, v ktorom spojil základný geometrický modul a náznakovosť geometrického tvaru s rukopisnou expresívnosťou – raz vo forme agresívneho gesta, inokedy s poetikou. Pri tvorbe svojich sôch razantne odstraňoval hranice medzi figuratívnym a nefiguratívnym prístupom k sochárskemu tvaru. V 60-tych rokoch nanovo definoval nefiguratívnu sochu, vytvoril veľký abstraktný tvar. Nefiguratívne archetypy povýšil na všeľudské, nadčasové znaky a symboly. Uher stvárňoval svet aj prírodu vcelku, synteticky a intuitívne. Vytvoril syntézu geometrického tvaroslovia spojeného s monumentálnym vyjadrením. V počiatkoch svojej tvorby Uher pracoval najmä so sadrou, kameňom a drevom, niektoré sadrové plastiky boli s časovým posunom odlievané do bronzu. V 60-tych rokoch rozvíjal svoj program novátorským využitím zváraného železa. Jeho obľúbeným materiálom bolo drevo. Po svojej chorobe v 70-tych a 80-tych rokoch vo svojej tvorbe využíval pálenú a glazovanú hlinu. Niektoré takto spracované diela boli následne odliate do bronzu.
Podobné inzeráty
Súbor 2 grafík: Spomienka a Exlibris Karol Izakovič
Rok: 1988
Technika: linoryt na papieri, jeden číslovaný 128/200
Oba signované ceruzkou v strede dole
Rozmery tlače: 13,3 x 8,7 cm
K obom dielam je priložené poďakovanie za blahoželanie pri príležitosti dožitej osemdesiatpäťky Karola Izakoviča - Podolinského (1903-1998), významného slovenského zberateľa ex librisov - knižných značiek, spolu s pôvodnou obálkou, v ktorej spolu s grafikami v roku 1988 toto poďakovanie zaslal svojmu priateľovi do Vilniusu.
Súbor originálnych grafík od žiakov grafickej školy v Prahe. Kompletné. Dosky sú v stave viď foto... zlé uskladnenie urobilo svoje. Ale samotné grafiky sú v dobrom stave a ak má niekto rád staršie diela, môže si ich dať zarámovať.
Predám grafiky od Ivana Horynu.
Technika lino a litografia.
IVAN HORYNA
Akademický maliar a grafik Ivan Horyna pochádza z Martina (nar. 1937). Vysokú školu výtvarných umení úspešne skončil v roku 1962 v Bratislave. Jeho profesorom bol národný umelec Vincent Hložník. Horyna nevytvára len grafiky, ale aj olejomaľby-hlavne krajinky. V oblasti grafickej tvorby je však suverénom. Východiskom tvarového chápania je mu náročná kompozícia, kresebná kultúrnosť línií a expresívne vytváranie formy. Detaily vychádzajú vždy z precítenej kompozície a podriaďujú sa jej. Buduje v skratke a nadsádzke, ktorá je prejavom jeho citlivého subjektu, čo dodáva jeho prácam dynamičnosťi a dramatického účinku. Za desiatky rokov vytvoril viacero cyklov grafík, venovaných rozličným témam. Pred desiatkami rokov realizoval cyklus grafík „ Indické báje “, ktoré sa veľmi rýchle vypredali. Odborná kritika o ňom napísala, že buduje na skratke a nadsádzke, čo dodáva jeho prácam dynamickosť a dramatický účinok. Ivan Horyna niekedy zámerne prekračuje hranice reálnosti a stupňuje v kompozícii fantazijný prvok. Ivan Horyna zomrel 28.06.2009 v Bratislave.
TEL.
Z rodinného albumu II.
Farebná serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 52 x 52 cm.
Datované: 1987.
Číslované VIII/X.
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 190 eur
Hora a vták.
Serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 61 x 43 cm.
1984.
Číslované IV/X.
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 130 eur
Večer.
Farebná serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 61 x 43 cm.
Datované: 1980.
Číslované: IX/X
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 130 eur
Pocta.
Farebná serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 36 x 22,5 cm.
Datované: 1989.
Číslované 70/80.
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 100 eur
Cena za súbor: 450 eur
Z rodinného albumu II.
Farebná serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 52 x 52 cm.
Datované: 1987.
Číslované VIII/X.
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 90 eur
Hora a vták.
Serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 61 x 43 cm.
1984.
Číslované IV/X.
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 70 eur
Večer.
Farebná serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 61 x 43 cm.
Datované: 1980.
Číslované: IX/X
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 70 eur
Pocta.
Farebná serigrafia na papieri.
Rozmer tlačenej plochy: 36 x 22,5 cm.
Datované: 1989.
Číslované 70/80.
Signované ceruzkou.
Voľný list.
Cena: 70 eur
Cena za súbor: 450 eur
Chovan Lórant(1913-2007)-Portrét mladej ženy
Technika: olej na plátne Rozmer:60x52,5 cm/64,2x55,5 cm s rámom Značenie: vpravo dole
Lórant Chován sa narodil 1913 v Sremskej Mitrovici. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. G. Rudnay).Mal viacero samostatných výstav. 1973 sa presťahoval do USA, kde sa venoval predovšetkým maľbe portrétov. Jeho diela sú zastúpené v Kiscelli múzeu. 1982 sa zúčastnil v Budapešti na výstave maďarských maliarov žijúcich v zahraničí. Z literatúry: Seregélyi, G.: Magyar Festök és grafikusok adattára. Szeged 1988, str. 102.